Za vzhľadom automobilu nestojí iba počítačový návrh. V Mazde sa na začiatku dizajnového procesu uplatňuje aj ručná práca hlinených modelárov, ktorí prenášajú predstavy dizajnérov do trojrozmernej podoby. Andreas Feussner, vedúci modelárskeho oddelenia Mazda Motor Europe od roku 2016, túto prácu opisuje ako kombináciu remeselnej zručnosti, presnosti a osobného prístupu.
Feussner sa remeslu venuje už 28 rokov a za dôležitú súčasť kvalitnej práce považuje dôkladné dokončenie aj spätné vyhodnotenie celého postupu. Tvrdí, že veľké zlepšenia často nevznikajú zásadnými zmenami, ale súčtom drobných detailov. Pri svojej práci je podľa vlastných slov perfekcionistom. Jeden z kolegov ho preto prezýva „Mr. 1000%“.
Keď drevo preverí presnosť
Jedným z príkladov jeho prístupu bola drevená stredová konzola určená na brúsenie bez lakovania či olejovania. Feussner ju opracoval až do veľmi jemnej zrnitosti, takže povrch pôsobil hodvábne na dotyk. Pri internej prezentácii si ho všimol Ikuo Maeda, globálny šéf dizajnu Mazdy z Japonska, ktorý po povrchu opakovane prechádzal rukou.
Inou úlohou bolo vytvoriť drevenú sochu s presným polomerom ohybu. Masívny kus dreva bol na takýto tvar príliš hrubý, preto Feussner použil ručne vyrobenú formu a zlepil v nej 66 vrstiev dyhy. Výsledok mal pôsobiť ako jeden pevný kus ohnutého dreva bez viditeľných nezrovnalostí.
Od skice k trojrozmernému tvaru
Pri novom projekte je podľa Feussnera najskôr potrebné pochopiť samotný koncept. Modelár sa snaží zistiť, čo charakterizuje skice, aký rukopis má dizajnér a akú emóciu chce návrhom vyjadriť. Až potom môže túto predstavu preniesť do modelu.
Začiatok práce má zostať čo najvoľnejší a nemá sa okamžite viazať na klasické automobilové tvary. Práve v tejto tvorivej fáze vzniká priestor na hľadanie nového jazyka foriem. Neskôr prichádza náročný krok: preniesť vybranú myšlienku na vozidlo. Feussner ho označuje za jednu z najdôležitejších častí dizajnového procesu.
Každý hlinený modelár pritom do výsledku vkladá aj vlastnú interpretáciu. Dvaja ľudia môžu z rovnakého dizajnového konceptu vytvoriť odlišné modely, hoci vyjadrujú tú istú myšlienku. Pri prechode z dvojrozmernej skice do trojrozmerného modelu majú modelári určitú tvorivú voľnosť a ich osobný rukopis sa podľa Feussnera prejaví najvýraznejšie práve v tejto etape. Táto ručná stopa odlišuje vozidlá navrhované ručne od tých, ktoré ručne navrhnuté nie sú.
Inšpirácia v prírode, hudbe aj balete
Feussner čerpá nápady z prírody, jej tvarov, farieb a premenlivosti. Inšpirujú ho aj ľudia, architektúra, umenie a hudba. Osobitné miesto má podľa neho klasický aj moderný balet, pretože presné pohyby tanečníkov ponúkajú nové podnety.
Pri jednom z projektov tanečník zaujal rôzne baletné pozície zahalený do pružnej látky. Vzniknuté tvary priniesli tímu nové pohľady, ktoré pomohli pri rozvíjaní dizajnovej filozofie Kodo. Mazda zároveň uvádza, že pri hľadaní nového výrazu používa aj nezvyčajné metódy.
Drevo ako obľúbený materiál
Feussner je vyučený stolár a s drevom pracuje od svojich 16 rokov. Oceňuje jeho pevnosť a predstavu, že drevený predmet môže slúžiť viacerým generáciám. Ako príklad spomína veľký stôl z masívneho dubu, ktorý vyrobil pred niekoľkými rokmi. Verí, že by raz mohol byť súčasťou života jeho dcéry aj so stopami a príbehmi, ktoré počas používania nadobudne.
Za ďalšiu vlastnosť dreva považuje možnosť recyklácie po skončení jeho životnosti. Pri stole vyrobenom výlučne z dreva bez toxických látok hovorí o jednoduchej forme udržateľnosti. Masívne drevo môže byť na začiatku drahšie, no podľa Feussnera má aj osobitnú hodnotu.
Jeho pohľad na modelársku prácu tak spája technickú presnosť s remeselnou skúsenosťou a citom pre materiál. Výsledný automobilový tvar nevzniká iba v jednej fáze: začína pochopením dizajnérskej myšlienky, pokračuje ručným modelovaním a formuje sa aj osobným rukopisom človeka, ktorý ho vytvára.
