Autos [alón v Ženeve 2016] priniesol dve významné novinky značky Toyota. Crossover Toyota C-HR mal svetovú premiéru a zaujal koncepciou karosérie v štýle kupé, hybridným pohonom a modulárnou architektúrou TNGA. Nová Toyota Hilux predstavila ôsmu generáciu pickupu s novým vznetovým motorom 2.4 D-4D, upraveným podvozkom a ťažnou kapacitou 3,2 tony.
Toyota C-HR stavila na výrazný dizajn
Model C-HR vznikol ako crossover, ktorý mal vyniknúť nielen v ponuke Toyoty, ale aj v celom segmente. Jeho vývoj súvisel so zámerom automobilky poskytnúť dizajnérom väčšiu slobodu a technickému tímu priestor na nové riešenia. Na výslednej podobe spolupracovali dizajnové centrá Toyoty na troch svetadieloch. Exteriér vytvorilo kalifornské štúdio Calty pod vedením hlavného konštruktéra projektu Kazuhika Isawu.
Štýl C-HR nadväzoval na koncepčné vozidlá predstavené v Paríži v roku 2014 a vo Frankfurte nad Mohanom o rok neskôr. Produkčný model si podľa výrobcu zachoval ich základný charakter. Karoséria kombinuje zvýšenú svetlú výšku, výrazné podbehy kolies a štíhly profil kabíny pripomínajúci kupé. Zadné kľučky sú ukryté v zadných stĺpikoch a zužujúca sa kabína prechádza do zadnej časti s integrovaným batožinovým priestorom.
Predná časť využíva dizajnové prvky Toyota Under Priority a Keen Look. Úzka horná maska nadväzuje na združené svetlomety, ktoré môžu obsahovať plné LED osvetlenie so svetlovodmi a sekvenčnými smerovými svetlami. LED technológia bola dostupná aj pre zadné združené svetlá. Výrazný nárazník, rozšírené podbehy a spodná lichobežníková mriežka mali vytvárať široký postoj vozidla.
Hybrid s výkonom 122 koní a motor 1.2 Turbo
C-HR využíva modulárnu architektúru TNGA, ktorá podľa výrobcu poskytla väčšiu voľnosť pri návrhu dizajnu, hnacích sústav a jazdných vlastností. Hybridná verzia dostala najnovší 1,8-litrový hybridný systém s výkonom 122 k (DIN). Toyota pri ňom uvádzala emisie CO2 pod hranicou 90 g/km a tepelnú účinnosť zážihového motora na úrovni 40 %.
Hybridný systém mal byť v porovnaní s predchádzajúcim riešením ľahší a menší. Jeho komponenty boli premiestnené s cieľom optimalizovať usporiadanie vozidla a prispieť k nižšiemu ťažisku. Výrobca pri hybridnej verzii zdôrazňoval plynulé jazdné správanie bez nadhadzovania a trhavých pohybov.
Druhou možnosťou bol nový 1,2-litrový motor s turbodúchadlom s výkonom 115 k (DIN), respektíve 85 kW. Spájať sa mohol so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou alebo s prevodovkou CVT s plynulo meniteľným prevodom. CVT bola dostupná s pohonom predných alebo štyroch kolies. Pre niektoré trhy Toyota uvádzala aj dvojlitrovú verziu výhradne s prevodovkou CVT.
Podvozok a bezpečnostná výbava C-HR
Jazdné vlastnosti C-HR riadil hlavný konštruktér Hirojuki Koba. Toyota pri vývoji pracovala s nízkym ťažiskom a podvozkom, ktorého súčasťou bolo viacprvkové zavesenie zadných kolies. Cieľom bolo dosiahnuť presnosť riadenia, obmedziť pohyby karosérie a priblížiť jazdný prejav dobrému hatchbacku triedy C.
Hirojuki Koba svoje zistenia opísal takto: „Všimol som si napríklad, že Európania majú omnoho plynulejší štýl jazdy, ktorý vychádza z presnejšieho pozorovania dopravy.“ Dodal: „Táto skutočnosť nás viedla k tomu, aby sme s európskym tímom popracovali na presnosti riadenia vo všetkých aspektoch vozidla. Chceli sme dosiahnuť výkon porovnateľný s dobrým hatchbackom triedy C.“
Súčasťou štandardnej výbavy C-HR mal byť bezpečnostný balík Toyota Safety Sense. Zahŕňal prednárazový bezpečnostný systém, varovanie pred neželaným vybočením z jazdného pruhu, asistenta rozpoznávania dopravných značiek, automatické diaľkové svetlá, detekciu chodcov a adaptívny tempomat.
Výroba modelu C-HR bola plánovaná v závode Toyota Motor Manufacturing Turkey (TMMT) v meste Sakarya. Malo ísť o prvý hybridný automobil vyrábaný v Turecku. Závod bol súčasťou európskych výrobných a predajných aktivít Toyota Motor Europe (TME) a zároveň tretím závodom TME na výrobu hybridných vozidiel v Európe. Hybridný motor sa mal vyrábať v závode Toyota Motor Manufacturing UK v meste Deeside vo Walese.
Hilux vstúpil do ôsmej generácie
Na ženevskom autosalóne Toyota predstavila aj novú Hilux, ôsmu generáciu svojho pickupu. Model bol dostupný s jednoduchou kabínou Single Cab, štvormiestnou kabínou Extra Cab a päťmiestnou dvojitou kabínou Double Cab.
Hilux bol prvýkrát uvedený na trh v roku 1968 a o rok neskôr aj v celej Európe. Do roku 2016 dosiahol kumulatívny predaj viac ako 16 miliónov kusov. V Európe sa v roku 2015 predalo približne 34 000 kusov, čo predstavovalo 23,1-percentný podiel v segmente. Toyota pri modeli používala označenie QDR, teda skratku pre kvalitu, odolnosť a spoľahlivosť.
Nový Hilux mal podľa výrobcu zosilnený podvozok s rebrinovým rámom, pevnejšiu konštrukciu nákladovej plošiny, upravený pohon 4×4 a vyššiu kapacitu. Rozmery novinky boli 5 335 mm na dĺžku, 1 855 mm na šírku a 1 815 mm na výšku. V porovnaní s predchodcom bol o 75 mm dlhší, o 20 mm širší a o 45 mm nižší.
Praktickejšia nákladová plošina
Maximálna šírka nákladovej plošiny vzrástla z 1 544 mm na 1 645 mm. Plošina dostala pevnejšie závesy dverí batožinového priestoru a zosilnenú konštrukciu, ktorá mala zmierniť deformácie a poškodenia pri nakladaní a vykladaní. Upravené boli podlahové rebrá, priečne nosníky, čelný panel aj výstuže krytu kolies a servisného otvoru.
Exteriér používal dizajnový jazyk Keen Look a Under Priority. Denné svietenie tvorilo 12 bielych LED diód. Vo vyšších stupňoch výbavy boli dostupné aj LED projektorové tlmené svetlá. Toyota ponúkala nové 17- a 18-palcové zliatinové disky a tri nové farby karosérie: oranžovú Orange Spice, červenú Volcano Red a modrú Hydro Blue.
Úpravy sa dotkli aj zadnej časti. Nový oceľový nárazník bol umiestnený nižšie, aby uľahčil prístup k nákladovej plošine pri zatvorených dverách. Zadná kamera bola integrovaná do konštrukcie kľučky. Strecha dostala tvar v štýle pagody a anténa bola posunutá viac dopredu, aby sa vyhla objemnému nákladu alebo predmetom upevneným na plošine.
Interiér s 7-palcovou obrazovkou
Interiér Hiluxu kombinoval pracovné zameranie s prvkami známymi zo SUV. Bezkľúčové nastupovanie a štartovanie Smart Entry and Start dopĺňal elektrický kľúč. Stredová konzola obsahovala multimediálny systém so 7-palcovou dotykovou obrazovkou.
Prístrojový panel tvoril analógový rýchlomer a otáčkomer po stranách plnofarebného multifunkčného informačného displeja TFT s uhlopriečkou 4,2 palca. Obsah displeja sa dal meniť tlačidlami na volante. Súčasťou výbavy bol aj audiosystém so šiestimi reproduktormi.
Hilux bol dostupný s tromi typmi čierneho čalúnenia. Základné verzie mali odolné textilné čalúnenie, stredné stupne výbavy kvalitnejšiu textíliu a najvyššie stupne výbavy celokožené čalúnenie. V závislosti od verzie boli k dispozícii aj funkcie a ovládacie prvky určené na voľbu režimu pohonu vrátane pohonu všetkých kolies.
Nový motor 2.4 D-4D
Nový Hilux dostal vznetový motor 2.4 D-4D Global Diesel so systémom Stop/Start. Štvorvalec DOHC so 16 ventilmi mal objem 2 393 cm³, turbodúchadlo s nastaviteľnými dýzami a medzichladič. Dosahoval výkon 110 kW/150 k (DIN) pri 3 400 otáčkach za minútu a maximálny krútiaci moment 400 Nm v rozsahu od 1 600 do 2 000 otáčok za minútu.
Verzie s pohonom dvoch kolies sa spájali so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Pri pohone všetkých kolies bola na výber šesťstupňová manuálna alebo šesťstupňová automatická prevodovka. Toyota uvádzala ich úpravy so zameraním na životnosť, jazdu pri nízkych rýchlostiach a plynulejšie preraďovanie.
Maximálna rýchlosť všetkých verzií bola 170 km/h. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h trvalo 12,8 sekundy s automatickou prevodovkou a 13,2 sekundy s manuálnou prevodovkou. Priemerná spotreba motora 2.4 D-4D bola podľa uvedených údajov 7,1 l/100 km a emisie CO2 dosahovali 187 g/km. Spotreba bola o 5 % nižšia než pri agregáte, ktorý nový motor nahradil.
Rám, pohon 4×4 a ťažná kapacita
Rebrinový rám nového Hiluxu mal o 20 % vyššiu torznú tuhosť. Toyota pri ňom uvádzala lepšiu ovládateľnosť a jazdný komfort, nižšiu úroveň hluku a vibrácií a vyššiu bezpečnosť pri náraze. Upravené boli aj listové pružiny a zadné odpruženie s dvojicou tlmičov.
Prepínateľný pohon všetkých kolies využíval rozdeľovaciu prevodovku s vysokým a nízkym rozsahom prevodov a samosvorný diferenciál prednej aj zadnej nápravy. Vďaka úpravám motora a pevnejšiemu podvozku sa ťažná kapacita zvýšila na 3,2 tony.
Aj Hilux dostal bezpečnostný balík Toyota Safety Sense. Jeho súčasťou boli prednárazový bezpečnostný systém PCS, varovanie pred neželaným vybočením z jazdného pruhu LDA, automatické diaľkové svetlá AHB a asistent rozpoznávania dopravných značiek RSA. Systém využíval laserovú a kamerovú technológiu umiestnenú v kompaktnej jednotke nad čelným sklom.







































































































