Lamborghini Silhouette debutovalo na ženevskom autosalóne v roku 1976 a stalo sa prvým sériovo vyrábaným otvoreným modelom značky zo Sant’Agata Bolognese. Dvojmiestny automobil s motorom V8 umiestneným uprostred využíval odnímateľnú pevnú strechu v konfigurácii targa, takže vodič mohol jazdiť aj bez strešného panelu.
Model navrhlo štúdio Bertone a technicky vychádzal z Lamborghini Urraco P300. V rámci vývoja niesol interné označenie Tipo 118 Silhouette a spočiatku sa spájal aj s názvom Urraco Silhouette. Hoci nadväzoval na architektúru modelu Urraco, dostal športovejšie proporcie, výraznejšie tvary a vlastné aerodynamické riešenia.
Odnímateľný panel z pevného syntetického materiálu sa uvoľňoval z rámu čelného skla a zadného ochranného oblúka. Po demontáži sa dal uložiť do vyhradeného priestoru za sedadlami a upevniť špeciálnymi sponami, takže zostával vo vozidle. Konfigurácia targa zároveň zohľadňovala bezpečnostné požiadavky severoamerického trhu, na ktorý bol projekt od začiatku zameraný.
Úprava sa netýkala iba strechy. Bertone prepracovalo proporcie karosérie, rozšírilo blatníky a vytvorilo detaily, ktoré mali vyjadriť technický vývoj oproti modelu Urraco. Do rozšírených podbehov sa zmestili širšie pneumatiky. Predný spojler bol vyvinutý v aerodynamickom tuneli a podľa výrobcu prispieval k stabilite pri vyšších rýchlostiach.
Na zadnej časti zmizli charakteristické lamely krytu motora z modelu Urraco. Nahradilo ich zvislé zadné okno orámované šikmými stĺpikmi. Tento prvok zostával výrazný aj po demontáži strechy. Samostatnú podobu dostal aj interiér: Silhouette malo nové usporiadanie prístrojov, prepracovanú palubnú dosku, odlišné sedadlá a nové čalúnenie.
Štúdia prúdenia vzduchu sa zamerala aj na jazdu bez strechy. Jej výsledkom malo byť obmedzenie turbulencií v priestore posádky, čo podľa opisu projektu prispievalo ku komfortu cestujúcich.
Silhouette si zachovalo priečne uložený stredový motor V8 z modelu Urraco P300, päťstupňovú manuálnu prevodovku a pohon zadných kolies. Premena kupé na targar však vyžiadala zásahy do štruktúry a podvozka. Karoséria bola zosilnená s cieľom kompenzovať absenciu pevnej strechy a zachovať torznú tuhosť. Prepracované bolo aj odpruženie, ktoré dostalo tuhšie nastavenie pružín a tlmičov; pribudli tiež stabilizátory.
Automobil jazdil na nízkoprofilových pneumatikách Pirelli P7 s rozmermi 195/50 VR 15 vpredu a 285/40 VR 15 vzadu. Dopĺňali ich 15-palcové horčíkové disky Campagnolo s dizajnom pripomínajúcim telefónny ciferník. Ich kruhové otvory vychádzali z kolies konceptu Bravo z roku 1974, ktorý sa do sériovej výroby nedostal.
Za posádkou pracoval 3,0-litrový motor V8 odvodený priamo od jednotky z modelu Urraco P300. Mal dva vačkové hriadele v každej rade valcov, rozvod poháňaný reťazou a štyri dvojité karburátory Weber. Najvyššia rýchlosť dosahovala 260 km/h.
Lamborghini Silhouette sa vyrábalo v rokoch 1976 až 1979 v počte niečo vyše 50 kusov. Neskôr na jeho riešenia nadviazalo Lamborghini Jalpa, predstavené v roku 1981 a vyrábané do roku 1988. Dvojmiestna koncepcia, stredovo uložený motor V8 a odnímateľná strecha tak pokračovali v ďalšom vývoji.
Po modeli Jalpa kompaktný otvorený športový automobil na niekoľko desaťročí z ponuky zmizol. Otvorená koncepcia sa neskôr objavila pri väčších modeloch s motorom V12, ako boli Diablo Roadster a Murciélago Roadster, no s odlišným prístupom. K menším otvoreným modelom sa značka vrátila až s modelmi Gallardo Spyder a neskôr Huracán Spyder.
„Silhouette predstavuje dôležitý moment v histórii Lamborghini, pretože ide o prvý sériovo vyrábaný model našej spoločnosti, ktorý ponúkol nový zážitok z jazdy s otvorenou strechou,“ uviedol Stephan Winkelmann, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Automobili Lamborghini. Podľa jeho vyjadrenia spojil model výkon a športový charakter značky so slobodou jazdy bez strechy, čo zostáva súčasťou produktovej filozofie Lamborghini aj dnes.
