Toyota vyzýva európskych zákonodarcov, aby pri pripravovanom priemyselnom a automobilovom balíku zvolili prístup „Made with Europe“ namiesto čisto európskeho pohľadu. Značka tvrdí, že priemyselná politika má uznať aj dôveryhodných partnerov, medzi ktorých zaraďuje Spojené kráľovstvo, Turecko a Japonsko.
Japonská automobilka zároveň žiada, aby sa ciele v oblasti emisií CO₂ nastavovali pragmaticky, technologicky neutrálne a tak, aby boli reálne dosiahnuteľné. V tomto rámci navrhuje kompliance okno okolo roku 2030 a väčšiu flexibilitu aj pre rok 2035.
Toyota vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že v Európe pôsobí viac ako 60 rokov. Uvádza, že na kontinente navrhuje, vyvíja a vyrába vozidlá, motory a hybridné systémy a spolu s európskymi partnermi a dodávateľmi investuje do zručností a know-how.
„Toyota nie je v Európe hosťom. Sme európskym výrobcom a chceme, aby sa európsky automobilový priemysel daril,“ povedal Yoshihiro Nakata, prezident a CEO Toyota Motor Europe.
Vo vzťahu k priemyselnému balíku Toyota podporuje ambíciu posilniť európsku priemyselnú základňu, no upozorňuje, že ambícia musí ísť ruka v ruke s mierkou trhu. Spolu s partnermi ako Spojené kráľovstvo, Turecko a Japonsko má európsky trh podľa automobilky približne 31 miliónov vozidiel, čo má byť podľa nej potrebná veľkosť na globálnu konkurencieschopnosť.
Automobilka odmieta myšlienku výlučne európskeho montážneho pravidla. Tvrdí, že vozidlo vyrobené v Európe neodráža len pôvod dielov, ale aj inžinierstvo, výskum a vývoj, montáž a kvalifikované pracovné miesta, ktoré sú za ním.
V oblasti lokalizačných požiadaviek Toyota navrhuje postupné zavádzanie európskeho obsahu. Po troch rokoch má podľa nej dosiahnuť 70 % z hodnoty vozidla pri výstupe z továrne, pričom sa má zohľadniť aj hodnota vytvorená inžinierstvom, výskumom a vývojom a finálnou montážou. Zároveň žiada, aby sa podstatné automobilové požiadavky neuplatňovali pred rokom 2030.
Ďalším bodom je podľa Toyoty realistickejší limit pre celkový podiel vozidiel, a to na úrovni 70 %. Automobilka tvrdí, že takýto cieľ by podporil lokalizáciu, no zároveň by sa vyhol navrhovanej hranici 85 %, ktorá podľa nej vytvára neprimerané riziká pri plnení pravidiel. Toyota tiež žiada jednotný súbor pravidiel pre verejné obstarávanie, stimuly aj firemné flotily.
Pri vozidlách s palivovými článkami navrhuje dočasné vyradenie z lokalizačných pravidiel, aby mal trh aj európsky dodávateľský reťazec čas na ďalší vývoj. V oblasti dekarbonizácie zároveň žiada, aby sa vozidlá jazdiace výhradne na schválené obnoviteľné palivá [VEEF] považovali za bezemisné podľa jednej definície zosúladenej so smernicou RED III.
Toyota sa venuje aj cieľom pre samotné emisie CO₂. Podľa automobilky budú batériové elektromobily predstavovať do roku 2030 približne 45 % nových áut, zatiaľ čo súčasné pravidlá počítajú s viac ako 55 %. Pri ľahkých úžitkových vozidlách je podľa nej rozdiel ešte väčší.
Pre tento segment Toyota navrhuje samostatný prístup s cieľom zníženia emisií o 35 % do roku 2030 a o 80 % do roku 2035. K tomu má patriť aj päťročné priemerovanie, aby sa zohľadnili potreby firemných zákazníkov v oblasti dojazdu, užitočného zaťaženia a prevádzkyschopnosti.
V rámci širšieho CO₂ rámca automobilka žiada päťročné kompliance okno od rokov 2028 až 2032, ktoré má zmierniť prechod cez roky 2030 a 2031. Pre rok 2035 navrhuje cieľ zníženia emisií o 90 % s dodatočnou flexibilitou pre obnoviteľné palivá a zelenú oceľ.
K Spojenému kráľovstvu Toyota uvádza, že privítala prebiehajúce preskúmanie mandátu ZEV. Podľa automobilky musí prechod na vozidlá s nulovými emisiami pokračovať, ale tempom, ktoré odráža skutočný dopyt zákazníkov. Investičné rozhodnutia prijímané teraz majú podľa nej ovplyvniť výrobu až do roku 2035 a neskôr.
Pre britský trh Toyota žiada realistické úrovne pre rok 2030, a to maximálne 50 % pre osobné autá a 40 % pre ľahké úžitkové vozidlá, obe s flexibilitou. Zároveň chce, aby sa už teraz stanovili pravidlá pre rok 2035 a aby sa revízia mandátu dokončila v roku 2027.
Spoločnosť tiež navrhuje, aby sa britský rámec viac priblížil prístupu EÚ vrátane podobného päťročného postupu a aby sa obnoviteľné palivá uznali ako cesta k dekarbonizácii, vrátane britskej obdoby prístupu VEEF.
