11. marca začne prestížna americká slávnosť historických vozidiel Amelia Island Concours d’Elegance. Jednou z hviezd bude vozidlo formuly 1 BT45 známe ako Brabham-Alfa. Vozidlo pochádza z múzea Alfy Romeo v Arese nazývaného ako Stroj času a zodpovedá modelu, ktorý v roku 1977 pilotoval nemecký jazdec Hans-Joachim Stuck. V rámci prehliadky historických vozidiel sa predstavia tiež modely Giulia Quadrifoglio, 4C Spider a 4C Coupé.
Od 11. do 13. marca prebehne na Floride (USA) ďalší ročník prehliadky historických vozidiel Amelia Island Concours d’Elegance. S ohľadom na prestíž vystavovaných modelov a počty návštevníkov sa jedná o druhú najväčšiu akciu tohto druhu v USA, hneď po svetoznámej Pebble Beach. Tohtoročný 21. ročník prebehne v miestnom golfovom klube a privíta vyše 30 000 návštevníkov z celého sveta.
Alfa Romeo sa zúčastní výstavy Amelia Island Concours d’Elegance už druhýkrát za sebou. Predstaví tu nielen historické modely, ale aj súčasnú produkciu, čo dokonale vyjadruje nerozlučné puto medzi minulosťou a súčasnosťou, ktorým sa talianska značka odlišuje od svojej konkurencie už viac ako storočie.
Hviezdou americkej výstavy bude vozidlo formuly 1 BT45, ktoré je súčasťou novo zrekonštruovaného múzea Alfy Romeo v Arese známeho ako Stroj času. Vedľa tohto skvostu sa predstaví aj mnohonásobne ocenená Alfa Romeo 4C vo verziách Coupé a Spider a tiež nová Giulia Quadrifoglio, ktorá je dokonalým vyjadrením konceptu „meccanica delle emozioni“ (mechanika emócií). Na návštevníkov čaká príležitosť zvezenia s modelom 4C Spider a možnosť získať najrôznejšie pripomienkové predmety Alfa Romeo.
Brabham BT45 osadený motorom Alfa Romeo bude hlavným exponátom expozície „Vozidlá Hansa Stucka“, ktorá vzdáva hold nemeckému jazdcovi Hansovi-Joachimovi Stuckovi. Ide o rovnaký monopost, s akým Hans-Joachim Stuck pretekal v roku 1977 na Grand Prix USA. Na okruhu Watkins Glen Grand Prix odštartoval Stuck pred 100 000 divákmi z čela štartového poľa a predbehnúť ho dokázal len úradujúci majster sveta James Hunt. Po 14 kolách bol však Stuck s monopostom BT45 nútený odstúpiť kvôli technickým problémom. To však výkon nemeckého jazdca nijako nezakalilo, pretože až do tohto okamihu predvádzal skutočné majstrovské schopnosti pri jazde na mokrom povrchu a v daždi.
Príbeh tohto pretekárskeho vozidla začal v roku 1976 po majstrovstvách sveta športových vozidiel, ktorý v roku 1975 úplne ovládol model Alfa Romeo 33 TT 12. Pretekárske oddelenie Alfy Romeo – Autodelta – sa rozhodlo zapojiť do diania formuly 1, a to tým, že tímu Brabham dodá dvanásťvalcový motor modelu 33. Jednalo sa o plochý dvanásťvalec s výkonom 500 k. V skutočnosti Alfa Romeo skúšala rovnakú pohonnú jednotku v monoposte F1 už v roku 1971, avšak projekt bol zastavený už v počiatkoch. Rok 1976 bol oveľa priaznivejší. Monopost Brabham-Alfa sa predstavil vo farbách Martini Racing, červená základná farba prechádzajúca do bielej však odkazovala na talianskeho výrobcu motorov.
Projekt viedol konštruktér Carlo Chiti, zakladateľ Autodelty, a Bernie Ecclestone, ktorý v tom čase vlastnil tím Brabham. O konštrukciu vozidla sa postaral talentovaný Gordon Murray, ktorý doslova obstaval plochý dvanásťvalec Alfy Romeo. Vozidlo bolo charakteristický dvoma „periskopmi“, ktoré motoru dodávali vzduch. V roku 1976 sa oficiálnymi jazdcami monopostu Brabham BT45 stali Carlos Reutemann (Argentína) a vychádzajúca hviezda Carlos Pace (Brazília), zatiaľ čo Larry Perkins (Austrália) a Rolf Stommelen (Nemecko) sa zúčastnili len niekoľkých pretekov. Táto sezóna bola považovaná iba za prípravnú a najlepšími výsledkami boli tri štvrté miesta, z ktorých jedno dosiahol Reutemann a dva Pace.
Evolúcia tejto verzie dostala označenie Brabham-Alfa BT45-B a sezónu 1977 začala najlepším možným spôsobom. Na Grand Prix Argentíny skončil Carlos Pace druhý, zatiaľ čo jeho tímový kolega John Watson si na Grand Prix Veľkej Británie udržal Pole Position celých desať kôl. Pace predviedol vynikajúci výkon aj na Veľkej cene Brazílie, teda na domácej pôde, hoci počas pretekov musel odstúpiť.
V marci tím Brabham zasiahla strata Carlosa Pace, ktorý zahynul pri leteckej nehode. Tím sa rozhodol povolať nemeckého jazdca Hansa-Joachima Stucka, ktorý počas sezóny získal dve tretie miesta, na Hockenheime (Nemecko) a Zeltwegu (Rakúsko). V jednom z rozhovorov Stuck povedal, že z pretekania vo vozidle s motorom Alfa Romeo bol nadšený. Zaujímavosťou je, že jeho otec v 30. rokoch bojoval za volantom Auto Unionu práve proti milánskym vozom. Na okruhu v Monze počas kvalifikácie na Veľkú cenu Talianska zasadol do anglického monopostu tiež Giorgio Francia, testovací jazdec Alfy Romeo. John Watson dokončil sezónu s druhým miestom z Veľkej ceny Francúzska (Dijon).
Motory dodávala Alfa Romeo anglickému tímu až do roku 1979 (s inou architektúrou). Brabham zaznamenal v roku 1978 dve víťazstvá a bol aj svedkom skvelého experimentu na Grand Prix Švédska v podobe monopostu BT46, tzv. Fan-car. Na konci sedemdesiatych rokov bolo partnerstvo medzi talianskou značkou a britským tímom ukončené. Alfa Romeo sa totiž rozhodla vytvoriť svoj vlastný monopost známy ako alfa-alfa.
Zdroj: Alfa Romeo